Göteborgská opera
Tu Boris.
Včera som mal meniny. Teda...nie včera, ale v ten deň, o ktorom vám píšem...či? - Neviem už.
No. Nazbierali sme veľa peňazí a ja som mal meniny. Tak sme išli do opery. Do tej göteborgskej, lebo vraj je pekná. A aj je. Aby ste mi uverili, tak vám ju aj ukážem.
Pekná síce je, ale pekne v nej nehrajú. Najprv sme dve hodiny mrzli vonku. Čakali sme, kým čosi začnú hrať. Mne skoro odmrzol nos a Dominik mal cencúle od sopľa. Ale potom už sme boli dnu a bolo to, no, strašnééé! Ja som sa tešil, že budú hrať dačo švédske. Ale nehrali. Hrali Rusalku. A viete, čo to je? Česká opera! Od nejakého Dvořáka vraj. Dvořák bol Čech. A povedzte – nie je to blbé, aby v švédskej opere hrali českú operu? Veruže je.
Tak sme sa zdvihli a išli sme. Preč. A nielen my, aj taký bradatý chlapík šiel. Hrozne nadával. Povedal, že s*rie na to, on také s*ačky pozerať veru nebude, nech si ich strčia – no ...veď-viete-kam. Aj my sme boli nahnevaní, ale zase, nie až tak ako on. Ale to nevadí. Pozval nás na večeru. Ten chlapík, aby bolo jasno. Povedal, že bude sranda a určite väčšia ako na nejakej pos*atej Rusalke. Tak som zvedavý...