Už som Boris - cestovateľ!
Kamošíííííííí!!!
Hádajte, kde som! Začína sa to na š a končí na o. Aj keď...tu to majú všade napísané úplne inak, asi nepoznajú gramatiku. Čo už.
No viete? Neviete? Predsa vo Švédsku! Juch!
Aj by som Vám povedal, ako som sa sem dostal, ale nemôžem. Dominik zakázal. Povedal, že ak to niekomu poviem, zožerú ma tie veľké chlpaté zvery. Viete, také strašne strašne chlpaté. Ony tu žijú, tie zvery. Dominik sa ich bojí tiež, preto ležíme schovaní pod kolesom. Ale pod akým! Také veľké koleso som nevidel. Ešte nikdy. Ani takú zelenú trávu u nás nemáme. Ale to možno preto, že u nás máme trávy iba živé, viete? Dominik povedal, že táto je umelá. Tá čo na nej ležíme. Ja to nechápem. Ako môže byť jedna tráva živá a druhá umelá? Nerozumiem tomu. Ale leží sa na nej príjemne. Nestudí a to je dobre. Lebo tu je zima. Ob-rov-ská!
A zdá sa mi, že mám deža či ako sa to povie. Zdá sa mi, že ten Švéd zo stanice chodí stále okolo. A keby len jeden, ale miliónkrát on! Pozriem doprava – Švéd, pozriem doľava- Švéd. Všade je! Ojojóóój! Strach mám.
Ľudia hádžu na nás peniaze. Tí, čo chodia okolo. Dominik hovorí, že si isto myslia, že sme žobráci. Trepe. Podľa mňa si myslia, že Dominik je turistická abstrakcia. Viete, lebo má tú mapu na tvári. On povedal, že sa ani umývať nebude, aby sme vedeli, kde sme a kam pôjdeme. No. To je jedno. Aspoň za tie peniaze budeme môcť niekam ísť. Lebo mám meniny. A na meniny by sa mal niekam ísť. Napríklad do Göteborgskej opery, lebo je vraj pekná.
